Je po voľbách, aké jednoduché

Advent nie je koniec, advent je začiatkom čohosi nového.

Zrazu už nikto nie je verejne „verný Rači“, zrazu už nám po našej mestskej časti nebehajú štvor- a iné ...kolky, zrazu sa na nás zo všetkých strán – s výnimkou nadsluhujúcich billboardov – už nesypú sľuby modrého z neba najlepšie ešte hneď. Je po voľbách, zvykáme si.

Možno však teraz je ten pravý čas klásť otázky a ponúkať odpovede. Nie riešenia. Rýchle riešenie nemá žiadnu cenu, ak nie je vojnový stav. A ten sa hádam v našej Rači raz skončí. Je načase spýtať sa na to, čo je to demokracia. Lebo, zdá sa, v žiadnom volebnom slogane sa toto čarovné slovíčko nezjavilo.

Demokracia nie je len akýsi politický a právny poriadok. To by to bola príliš chudobná sláva. Nie je to ani hra politických strán na moc, politickú či ekonomickú – ako si to myslia práve tie politické strany. Alebo niektorí ich protagonisti. Demokracia je určitý, možno až výnimočný spôsob života. Je to svojrázne vnímanie okolitého sveta, je to určitý stupeň medziľudských vzťahov, je to priestor pre uskutočňovanie – hoci aj ideálov.

Zaujímavé je, že otázkami mravnej kvality občianskej spoločnosti sa zaoberal už prvý prezident republiky TGM, ale politici po ňom, bez ohľadu na režim, pravo, ľavo alebo stred, sa takémuto vnímaniu ústredného spoločenského problému vyhýbajú ak čert krížu, ako upír cesnakovému kolu.

Komunálna demokracia spočíva v kultivovanom vymieňaní si názorov a ich schvaľovaní či odmietaní na základe zastúpenia vôle voličov poslancami zastupiteľstva. To je civilizovaná a slušná komunálna demokracia.

V takejto demokracii nemôže byť označený za nepriateľa ten, kto má iný názor, ako názor matematickej väčšiny. Môže byť názorový oponent, ale nie nepriateľ. Žijeme totiž v jednom spoločnom priestore. „Víťazi“ i „porazení“. A v skutočnej civilizovanej demokracii niet „porazených“ ako takých.

Rača by nemala skĺznuť – z pohľadu akéhokoľvek jej „funclubu“ – na slizkú úroveň politického klišé v zmysle „to nie my, to oni“. Nastal čas prestať riešiť, kto kedy a možno aj za čo podpísal také a onaké uznesenie. Nikam to nevedie, iba ak do nie príliš svetlej minulosti.

Račania žijú skromnou prítomnosťou a chcú mať dobrú a príjemnú budúcnosť. Majú preto prirodzené právo pripomienkovať, navrhovať, oponovať a nesúhlasiť práve tak, ako je, žiaľ, neraz druhou stranou, tou víťaznou, za samozrejmosť považovaný akýsi automatický a bezslovný súhlas. Račania by nemali byť delení na priateľov a tých druhých, iných Račanov. Ešte horšie – tých tretích, štvrtých...

Je čas očakávať, oprávnene očakávať, že Rača zostane skvelým miestom pre život nás všetkých. Nielen dnes, o rok, dva, ale aj o celé desaťročia. Rača si zvolila svoju samosprávu. Ale zvolila si aj právo rozhodovať a spolurozhodovať, niesť zodpovednosť a niesť spoluzodpovednosť.

Ak má byť niekto na prvej priečke rebríčka záujmu samosprávy, tak by to mal byť v prvom rade každý občan Rače. Ten, kto jej platí dane. Ten, kto tu chce žiť. Každý „biznis“ by mal byť tejto priorite podriadený. A ak nebude – volebná kampaň sa práve začala. Hoci – sľuby sa prestali sypať. Nie „hlúpy“ občan si práve začal robiť čiarky. Lebo je tu šanca na čosi nové.