D4 – príde asi skôr, aké sú riziká pre Raču?

Výstavba, respektíve dostavba diaľničného obchvatu D4 asi dostala v Bruseli zelenú. Na prvý pohľad by sme sa mohli aj tešiť. Bratislava si možno vydýchne. Ale týka sa to aj Rače? Pripájam niekoľko informácií, vrátane tých aktuálnych. A poďme rozmýšľať.

Preprava plynu či vodné elektrárne na Slovensku dostanú v najbližších rokoch väčšiu finančnú podporu. Takmer 200 miliónov eur na obnovu poskytne Európska investičná banka, ktorá spolufinancuje viaceré európske projekty v krajine. To je dobrá správa, ktorú nám tlmočil Brusel ústami jedného z jeho predstaviteľov, ktorý nedávno prednášal v Bratislave.

Trochu menej sa hovorí, že Brusel našiel spôsob, ako poslať investície vo forme fondov aj pre také regióny, ktoré ich doteraz nesmeli čerpať. To už sa týka priamo Bratislavy. A priamo Rače sa týka skutočnosť, že na základe tohto „hľadania a nachádzania“ sa nasype aj do prázdnej pokladnice staviteľom D4. Prečo Rača? Stačí sa pozrieť na priloženú mapku.

„Dé štvorka“ pretne novú cyklocestu. To by hádam aj prebolelo. Ona však pretne obrovský úsek viníc, Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty a samozrejme, tak či onak poznamená aj významnú časť bratislavského lesoparku. Aj keď – tvrdí sa, „veď to pôjde pod zemou“. Pamätáte sa ešte, ako vyzeral povrch pri stavbe tunela Sitina na druhej strane Bratislavy? Tankodróm vo vojenskom obvode Lešť by závidel.

 Tu je prvá príčina obáv – pohľad realitných maklérov. „Ustavične štátom sľubovaný, no stále nepostavený nultý diaľničný obchvat Bratislavy – D4, je dôvodom, prečo ľudia strácajú záujem o bývanie v okolitých obciach hlavného mesta.“ Ak si to obrátime, po dostavbe obchvatu Bude Rača, Svätý Jur a Vajnory epicentrom vojny developerov o každý centimeter nezastavanej pôdy.

Dôkaz - tí, ktorí si nehnuteľnosti kúpili pred pár rokmi v domnienke, že zakrátko bude D4 realitou, teraz svoje domy predávajú a sťahujú sa späť do Bratislavy. Príčinou sú niekoľkohodinové zápchy a dennodenný kolaps dopravy. Ak bude D4 , nastane, prirodzene, opačný pohyb a záujem.

 Diaľnicu D4 by mali diaľničiari začať najnovšie stavať koncom budúceho roka a súčasne s ňou sa rozbehne aj výstavba rýchlostnej cesty R7. Hotová – najnovšie – by mala byť v roku 2020 – najneskôr. Dovtedy je už len málo postaviť „nové atraktívne rezorty“, teda, novodobé sídliská v atraktívnych zónach prímestských častí. Tie najpostihnutejšie lokality som spomenul vyššie.

Podľa rezortu dopravy prebieha v súčasnosti súťaž na poradcu pri tomto projekte. "Robíme všetky kroky potrebné na to, aby sa výstavba diaľnice D4 a na ňu nadväzujúcej rýchlostnej cesty R7 mohla reálne začať na prelome rokov 2015 a 2016,“ tvrdí Gabriela Jarošová z ministerstva dopravy.

Nultý obchvat Bratislavy sa s najväčšou pravdepodobnosťou postaví ako verejno-súkromný PPP projekt. Štát už jeden PPP projekt každoročne spláca zhruba 130-miliónovými splátkami. Rýchlostná cesta R1 z Nitry do Tekovských Nemiec sa totiž postavila za súkromné peniaze. Prvá časť D4 od bratislavských Jaroviec po Raču by mala podľa odhadov stáť 576 miliónov eur, úsek po Záhorskú Bystricu s tunelom Karpaty 599 miliónov eur a posledná štvorprúdovka od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom 100 miliónov eur. Najkomplikovanejším bude práve úsek s deväť kilometrov dlhým tunelom Karpaty.

Diaľnica D4 je diaľnica na Slovensku, ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je v prevádzke iba 2,7 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po križovatku s D2 Jarovce a 3 km dlhý úsek od Záhorskej Bystrice po Devínsku Novú Ves, vybudovaný v polprofile, fungujúci ako diaľničný privádzač na diaľnicu D2 zo Stupavy a Devínskej Novej Vsi. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka 47,925 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996 a predpokladaný termín dostavby je rok 2020.

Úseky diaľnice D4

štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2)

Tento 2 km dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Bratislava, Jarovce - Bratislava, Rača

Začiatok tohto úseku je na diaľničnej križovatke Jarovce, odkiaľ pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach bude D4 pokračovať estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia bude 3,09 km. Nasledovať bude križovatka s R7 Bratislava - juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekoná Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasledovať bude výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa spojí s D1. Končí v križovatke Rača. Úsek bude dlhý 27,26 km. V súčasnosti prebieha proces územného konania a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2016. Nachádzať sa tu bude 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov.

Bratislava, Rača - Bratislava, Záhorská Bystrica

Začiatok tohto úseku dlhého 12,07 km bude po dokončení na križovatke Ivanka pri Dunaji – sever, pokračovať bude výjazdmi Čierna Voda, Bratislava – Rača, nasledovať bude tunel Karpaty, ktorého celková dĺžka bude 9 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava - Záhorská Bystrica. V súčasnosti sa na tento úsek diaľnice ešte len vypracúva technická štúdia a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2017.

Časť pripravovaného obchvatu D4 zasahuje do chráneného vtáčieho územia Dunajských luhov. A čo CHKO Malé Karpaty a čo Mestské lesy? Čo rozsiahla časť vinohradov? Čo stavebný ruch na vjazde do Rače? Čo to obrovské sústredenie ťažkej stavebnej a raziacej techniky?

Myslím si, že tieto otázky začínajú byť nanajvýš aktuálne.