Žijeme vo svete nebezpečných slovných améb, ktoré nás požierajú

Na víkend niečo o slove, ale inak. Rozprával som sa s pánom PhDr. Jánom Tazberíkom, CSc., básnikom, literárnym kritikom, kulturológom.

Nedávno Vám vyšla knižka Spodný bod svetla - upriamil moju pozornosť na ňu pán Beňo Škreko. „Kým má svet básnikov, netrasie sa od hnusu“ - zaznelo v jednej diskusii na fb pod informáciou o Vašej knižke. Čo vo vás takéto vyjadrenie evokuje?
Tie slová tam zazneli a pokiaľ ide o môj vnútorný svet platia v mnohých smeroch. Za hranicami  tohto sveta je to, rozumie sa, už komplikovanejšie  a na pomyselnom Olympe sveta sedia aj mocnejší bohovia než poetické slovo, alebo ak chcete – krása.  Tí chcú rozhodovať aj o tom, či a prečo sa máme triasť alebo či hnus by nemal  byť krásou.  Mocní „bohovia“ Wall Stretu nezakryte hovoria, že byť dobrý, znamená byť dobrý v klamstve, to je kľúčom k všetkému... A tak sme dnes klamaní a namiesto krásy sa nám podsúva zdanie krásy.   A možno sa pritom paradoxne odvraciame od toho, čo je nefalšovane krásne. A prijímame klamstvo krásou. Ale je to krása? Ak sa vrátim späť k pôvodnej otázke, skutočná báseň nemôže byť založená na klamstve, nesmie čitateľa klamať, zavádzať.  Len tak vytvorí hrádzu proti hnusu, ktorý sa k nám plazí zo všetkých strán.

PhDr. Ján Tazberík, CSc.

Pamätáte sa ešte na výherné knižné poukážky? Ako sa dnes (ne)podporuje šírenie literatúry?
Knižné poukážky boli skvelá vec. Ja sa na ne dobre pamätám. Boli spôsobom šírenia knihy.  Niekoľkokrát som prostredníctvom nich vyhral nákup ďalších kníh a veľmi ma to potešilo. Odvtedy sa nijaký podobný nápad na šírenie knihy nezrodil. Celkom vzdialene môžem spomenúť systém kultúrnych poukazov, ktoré –myslím v roku 2005 – zaviedol minister kultúry Toth.  Bol to dobrý nápad, hoci nie až taký inšpiratívny ako knižné poukážky. Čo ďalej? V prvom rade chýba zákon o knihe, hoci príkladov vo svete, ktorými by sme sa mohli inšpirovať, je dosť. Ale chýba politická vôľa, napriek tomu, že politici o tom hovoria a usilovne kývajú hlavami (najmä pred voľbami).  Neskôr sa ale nájdu dôvody, prečo to nie je možné. Ale prečo by nebolo možné spojiť do jedného systému záujmy autorov, vydavateľov, knižníc i čitateľov? Už som povedal, príklady, riešenia vo svete jestvujú, ale tí, ktorí o tom rozhodujú, asi nie sú vášnivými čitateľmi a knihy možno ani nepotrebujú...
Čítanie má priamu spojitosť so schopnosťou vyjadrovať sa. Je už - aj podľa Vás - v spoločnosti cítiť, že sme sa akosi zabudli vyjadrovať a chrlíme iba slová a slová a slová?
Inflácia slov  je veľká. A úmerne tomu strácame schopnosť vyjadrovať sa slovom. Kedysi som čítal jednu esej o slove;  hovorila o spoločenských systémoch, z ktorých niektoré slovo preceňovali,  iné zas zas cielene podceňovali. V akej situácii však žijeme dnes?  Nie je to nič z  opozície, o ktorej som hovoril. Dnešná situácia mi skôr pripomína beztvarú hmotu améby, ktorú nás uzaviera do svojho tela a požiera. Žijeme vo svete nebezpečných slovných améb, ktoré zjednodušujú náš svet.