Práve
som dopísal rozprávanie jednej úžasnej maminy zo Slovenského raja. Úžasnej
preto, že keď si vybojovala boj z najťažších – a všetci, ktorí ju
poznajú, veria, že je to definitívna výhra – boj s nádorovým ochorením,
potom adoptovala dve deti. Dve malé rómske dievčatká. Jedno už je „jej“, o druhé
sa stará v náhradnej starostlivosti. No, dlhý úvod, uznám. Mama Zuzka však
prízvukovala – zo všetkého najťažší je v živote boj s nepochopením a hneď
za ním boj s úradmi a rečou vyhlášok.
„Je
mi jedno, ze je pestovanie urcene len pre vyvolenych, ze za neho hlasovala
poslankyna, ktora ho bude vyuzivat, ze bol prenajaty za cenu, ktora absolutne
nezodpoveda trhovej hodnote pozemku, vadi mi, ze su tieto rodiny absolutne
netolerantne voci svojmu okoliu, ale to asi svedci o ich inteligencii, ked idu
pestovat "zdravu" zeleninu meter od cesty, kde prejde denne tisicka
aut a tym je prostredie znecistene prasnostou a plne exhalatov“ –
znie neupravovaný úryvok z citátu jedného z viacerých anonymov s podobným
obsahom aj štylistikou.
 |
| foto: racik.sk |
Anonymovi je „jedno“. Iba si tak kopol do Rodinného
centra Ráčik. To bolo ešte pred dvomi rokmi. Boj o RC Ráčik pokračuje.
Opäť – na jednej strane záhadné udania a na druhej strane spoločenstvo
ľudí, ktoré žije spoločenským životom v pravom zmysle slova. Už to ani nie
sú rodiny, sú to priateľstvá, v prostredí mesta sa podarilo čosi, čo je
nevídané aj v oveľa menších komunitách. Za tým „podarilo sa“ však stojí
obrovské množstvo entuziazmu a dobrovoľníckej práce. A Rodinné centrum
Ráčik je tak naozaj rodinné. Nie je to iba úložisko detí pod zodpovedný dozor
na čas, kedy rodičia majú iné povinnosti.
Opäť tu ide o boj s nepochopením. Opäť tu
ide o presadzovanie individuálnej potreby nad potreby celého spoločenstva
ľudí či dokonca celej MČ Rača.
Bývam nad (bývalým) výbehom pre psíkov. Slúžil mnohým
ľuďom a práve – mnohým psíkom. Áno, bývalo tam niekedy „veselo“, keď sa
psíky učili, ako sa spoločensky správať a práve im to nejak nešlo. Lenže
pre nepochopenie a individualistický prístup niekoho, kto v živote nepohladil
zviera, sa výbeh uzavrel. Lebo jemu, iba jemu niečo prekážalo a nebol schopný
uznať spoločenský efekt toho „niečoho.“
Tak uzavrime aj RC Ráčik, veď keď to šlo s výbehom...
Uzavrime všetko, aj sami seba do svojich štyroch stien!
Niektorí ľudia, zrejme bezdetní, tak ako tí, čo nikdy
nepohladili zviera, by si mohli uvedomiť, že dieťa pod kontrolou, zaujímavo a v prítomnosti
rodičov zamestnané v rodinnom centre – hoci aj pri pestovaní zeleniny –
aké nevídané – na sídlisku, také dieťa je predovšetkým v bezpečí! Netúla
sa na ulici pomedzi autá, ktoré sú takým varujúcim argumentom v prípade spomínaného
anonymu!
Netolerantnosť je znamením malosti. Obmedzenosti a egoizmu.
Postavme sa spoločne všetkým jej prejavom v našej MČ!
P.S. Pani poslankyňa nemá „zelovoc“, v ktorom sa
obohacuje predajom zeleniny z Krasňan! Naopak, môže mať dobrý pocit z toho,
že svoj poslanecký mandát využíva tak, ako jej káže všeobecne uznávaná česť - v záujme
občanov. Vďaka za to!
0 komentárov:
Zverejnenie komentára