Negatívne javy sú v spoločensko-ekonomických javoch prítomné vždy a
všade. Ideálny stav neexistuje nikde na svete. Je však dôležité, do akej miery
jednotlivé štáty venujú administratívnu energiu na to, aby ich dôsledky
pre spoločnosť boli čo najmenšie. Alebo inak, aby sa zabránilo podľa možnosti
čo najväčším škodám. Ako na to, hovoríme s Mgr. Henrichom Takáčom.
Aj keď to možno v bežnom každodennom
živote tak nevyzerá, kontrola je jeden z najvýznamnejších prvkov riadenia.
Činnosť štátu pri jej aplikácii sa skladá z moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej.
Najskôr si vysvetlime, že kontrola ako spätná väzba pre aplikovanie výkonnej
moci spočíva v rukách vlády, prípadne jej ministerstiev. Za kontrolu a jej
efektivitu v oblasti zákonodarnej zodpovedá Národná rada Slovenskej
republiky a ňou volený orgán Najvyšší kontrolný úrad. Ten parlamentu
kontrolnú funkciu priamo zabezpečuje. Nad súdnou mocou drží všetky kontrolné
mechanizmy dvojica inštitúcií Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.
Veľmi jednoduchá otázka, na ktorú asi
neexistuje jednoduchá odpoveď. Ako by mala vyzerať funkčná a efektívna
kontrola?
Mgr. Henrich Takáč |
Nuž mala
by v sebe obsahovať symbolických „5P“ – mala by byť konkrétna, vecná,
adresná, termínovaná a odovzdaná včas. V každom prípade kontrola v praxi
nie je to, čo nám podsúvajú médiá – „niekoho tam pošlite a nech ich zavrú“.
Kto riadi, ten by nemal zabúdať na to, že aj súčasťou jeho riadenia je
povinnosť kontrolovať. Efektívna kontrola naozaj nemá čo suplovať činnosť
orgánov činných v trestnom konaní. Aj samotný Najvyšší kontrolný úrad
(NKÚ) je neraz neprávom zaťahovaný do najrôznejších sporov a podozrení.
Ako štátna inštitúcia môže robiť iba to, čo je mu dané zo zákona.
Vy máte za sebou naozaj úctyhodný počet
rokov praxe v oblasti kontroly.
Veď sa
jej venujem nepretržite viac ako 25 rokov na najrôznejších úrovniach a pozíciách.
„Nos“ na dobrú a efektívnu kontrolu dá človeku až čas a skúsenosti. Skúsený
kontrolór sa dokáže ako ryba vo vode orientovať v mnohých oblastiach – v ekonomickej
sfére, vo výrobe, v personálnej oblasti, ako aj v bludisku práva.
Ľudovo povedané, sú to odborníci „do voza aj do koča“. Dobrého kontrolóra možno
použiť rovnako efektívne aj ako skúseného manažéra pre štátny ako aj súkromný
sektor. Je na veľkú škodu spoločnosti, že dnes u nás na Slovensku mnohí
majú iba minimálne predpoklady na pozície, ktoré zastávajú.
Achillovou pätou účinnej kontroly na
Slovensku je neochota voliť predsedu NKÚ. Náznaky k zmene však existujú.
Ako a kedy by sa mala uskutočniť?
V súčasnej
situácii je možné predpokladať, že ak sa voľba uskutoční, bude to buď v rovine
odbornej, alebo politickej. Verím, že poslanci NR SR nájdu pre Slovensko prospešný
prienik medzi obomi prístupmi a predsedom NKÚ sa stane odborník a človek,
ktorý dá kontrole ako fenoménu novú potrebnú dynamiku. Zdá sa mi totiž, že už
od roku 1989 je výkon kontroly na periférii záujmu spoločnosti. Napríklad, ak
by som mal ja možnosť prispieť k zvýšeniu efektivity kontroly u nás,
určite by som sa venoval aj metodickej činnosti, pretože len odbornou prípravou
nových kontrolórov by sa mohli vytvoriť nové pracovné príležitosti pre mnohých
šikovných mladých ľudí.
Múdrosť človeka, tak, ako aj spoločnosti,
sa dá posudzovať schopnosťou všímať si dobré príklady, učiť sa na úspechoch
iných.
Moderné
informačné technológie nám dávajú možnosť získavania aj takých informácií,
ktoré by sme mohli použiť u nás na Slovensku. Mňa osobne v uplynulom období
zaujal napríklad pán Babiš. Jeho kroky pri zostavovaní rozpočtu by sa mohli
preštudovať a možno aj aplikovať aj u nás. Veľmi efektívne sa totiž
postavil k hospodárnemu vynakladaniu prostriedkov štátu a teda aj
občanov Českej republiky. Je na veľkú
škodu, že napríklad Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity – podľa mňa
– vyprodukovala pre Slovensko málo klasických „národohospodárov“. Potrebujeme
ich ako soľ. Veď čo sa týka samotnej kontroly, v tejto činnosti máme
obrovské rezervy. Či už ide o oblasť zdravotníctva alebo dopravy, ale aj
ďalšie. Málokedy využijeme poznatky z kontrolných zistení aj pre iné
prípady a ak sme dokonca svedkami zametania niektorých zistení pod
koberec, tak to mi už naozaj „ide proti srsti“. Jednoducho, toto je pre mňa
neprijateľné.
Na záver rozhovoru si jeho autor dovolí
pridať učebnicovú poučku: Konkrétne výsledky pri odhaľovaní korupcie,
podvodov a ďalších javov protispoločenského konania sú podmienené systémovými
krokmi v oblasti prevencie a represie. Predpokladom úspešnosti zápasu s
korupciou ako nebezpečným spoločenským fenoménom je najmä kvalitná legislatíva,
efektívna štruktúra príslušných orgánov štátu, vrátane kontrolných orgánov, ako
aj dobrá vzájomná súčinnosť príslušných štátnych orgánov. A, samozrejme - ochota občanov všímať si ju a odmietať ju.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára