Pre
tých, ktorým plánovaný i skutočný nárast výstavby v Rači nie je
ľahostajný, som pripravil nasledujúci výber rád a možností ako konať a správať
sa z pohľadu združenia právnikov VIA IURIS. Nie som právnik a rád je
veľa. Ale ako občan sa z nich mnohé dozvedám. Máte chvíľku?
Verejnosť sa často domnieva, že územné plánovanie
slúži len na to, aby ľudia vedeli, kde a čo možno stavať. Zo stavebného o
územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a ) však vyplýva,
že územné plánovanie je nástroj územného rozvoja, ktorým je možné regulovať prakticky všetky ľudské činnosti
v území tak, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj riešeného územia.
Na prvý pohľad pekná budúcnosť areálu vinárskych závodov |
Z cieľov a úloh územného plánovania definovaných
zákonom je zrejmé, že územné plánovanie je oveľa širší a významnejší nástroj
ako laická verejnosť zvykne predpokladať, ktorým sa reguluje rozvoj územia. Pod rozvojom územia sa nemyslí len jeho využívanie pre potreby človeka,
ale aj zachovanie priaznivého životného prostredia.
Zjednodušene povedané, územné plánovanie je nástroj na zabezpečenie dobrého životného prostredia,
živej aj neživej prírody, pre všetkých, nielen pre dnešné, ale aj pre budúce generácie.
Takéto poslanie územného plánovania však v praxi neraz nechápu ani samotné orgány
územného plánovania a niekedy dokonca ani zainteresovaná verejnosť. Preto sústavne narastá najmä úloha verejnosti,
aby sa podieľala na územnom plánovaní, aby ovplyvňovala tvorbu takých územných
plánov, ktoré budú napĺňať všetky významné ciele a úlohy, nielen niektoré
investičné, alebo ekonomické, ale aj environmentálne a sociálne ciele.
Možnosti
verejnosti
Ak sa verejnosť stretne v praxi pri riešení nejakého
problému s urbanistickou štúdiou, môže preveriť
či - obsah a rozsah zadania bol skutočne v zadaní určený a či ho prerokoval a
schválil aj príslušný orgán územného plánovania, či sa štúdia skutočne používa
na taký účel, aký bol schválený v zadaní (či napríklad namiesto zmeny
územného plánu – podľa predpísaného postupu, sa navrhovateľ nepokúša získať
rovno územné rozhodnutie...), - ju vypracoval oprávnený projektant,
Lepšie
je problémom predchádzať. Prevenciou môže byť, ak verejnosť pravidelne sleduje program
zastupiteľstva a ak sa má prerokovávať zadanie urbanistickej štúdie, môže ovplyvňovať
jej podobu pripomienkovaním, alebo lobovaním cez poslancov zastupiteľstva.
V prípade že verejnosť, ako účastník povoľovacieho
konania zistí, že štúdia bola použitá alebo získaná v rozpore s predpismi, môže
argumentovať, že sa jedná o nezákonný
podklad. Ak štúdia slúži ako podklad pri vypracovávaní ÚP, pri zmenách a
doplnkoch ÚP, alebo na spodrobnenie ÚP, porušenie zákonného postupu môže byť
dôvodom neplatnosti príslušnej ÚPD. V
takom prípade sa verejnosť môže domáhať nápravy u obecného zastupiteľstva, starostu
alebo prokuratúry, ale aj na krajský stavebný úrad.
Ak je ÚP obce príliš všeobecný a je požiadavka na
povolenie významnej stavby, verejnosť môže
iniciovať cez poslancov zastupiteľstva spracovanie štúdie na spodrobnenie
územného plánu.
Je praktické, ak sa verejnosť zapojí do tvorby
koncepcií obce, pretože ciele a úlohy
ktoré sa v nich definujú môžu určiť
charakter budúceho územného plánu, alebo jeho zmenu. I keď verejnosť si málokedy dokáže predstaviť, že napríklad dôsledkom
prípravy a schvaľovania podnikateľskej koncepcie v obci, môže byť aj nový
územný plán či jeho novela a vytvorenie podmienok povedzme pre vznik
supermarketu na mieste pôvodného športového areálu. Aj takéto koncepčné
dokumenty však verejnosť môže ovplyvniť najmä tým, že sa nimi bude aktívne zaoberať v štádiu ich prípravy a schvaľovania,
že bude vyjadrovať svoj názor najmä v komunikácii s poslancami, starostami,
komisiami pri obecných zastupiteľstvách.
Papier znesie všetko |
Verejnosť
môže pripomienkovať tvorbu ÚP regiónu
Môže však iniciovať aj prijatie všeobecne záväzného
nariadenia (VZN) obce o informačnom systéme. Obec môže vo VZN stanoviť napríklad povinnosť starostovi alebo obecnému
úradu, aby na informačnej tabuli povinne informovali občanov o koncepčných
dokumentoch (aj regionálneho a iného charakteru) a o jednotlivých etapách
a lehotách ich pripomienkovania.
Verejnosť sa začne zvyčajne zaujímať o ÚP neskoro až
keď začína nejaká „háklivá“ výstavba, (napríklad benzínového čerpadla, garáží,
hypermarketu, cesty), keď sa začína hovoriť o vyvlastňovaní a verejnom záujme,
prípadne keď začína proces EIA a verejnosť si uvedomí, ako by sa zišiel „dobrý“
územný plán. Verejné konflikty pri zahájení výstavby spôsobujú problémy
zainteresovaným investorom, samospráve, štátnej správe aj verejnosti. Preto by malo byť v spoločnom záujme
všetkých, aby sa verejnosť spolupodieľala na formovaní územia, aby bola
zrozumiteľne informovaná o dôležitých etapách obstarávania územného plánu, aby
mu rozumela, aby sa zapájala do jeho prípravy a vyjadrovala svoje názory na
rozvoj svojho územia.
Je to ťažké. Územnému plánu neraz nerozumejú ani poslanci,
ktorí ho schvaľujú36. Významnú úlohu pri osvete môže zohrať „obstarávateľ“. Najmä ak bude informovať o príprave
územného plánu zrozumiteľne v miestnych médiách, ak osloví miestnych aktivistov – združenia, spoločenské
organizácie... aby sa z prípravy územného plánu stala naozaj spoločná
miestna záležitosť.
Samosprávy
často informujú verejnosť len strohým oznamom na málo prístupnej úradnej
tabuli. Splnia povinnosť (niekedy dokonca ani nie) a verejnosť ostane pri tvorbe
ÚP pasívna. Tým aktívnejšia potom býva v „boji“ proti neželanej stavbe.
Ak sa verejnosť stretne s problémami pri rozvoji
územia (máme na mysli ochranu verejných, nie súkromných záujmov) a potrebuje
argumentovať jestvujúcim územným plánom, odporúčame, aby sa obrátila na miestneho nestranného odborníka
- urbanistu, stavbára, právnika, úradníka. Získať miestneho odborníka na
stranu verejnosti však môže byť problém. Profesionáli, ktorých územné
plánovanie živí, alebo úradníci podliehajúci samospráve či štátnej správe, môžu
riskovať ohrozenie dobrých pracovných príležitostí, ak budú poskytovať poradenstvo
verejnosti napríklad proti „záujmom“ samosprávy.
Vo vymedzenom rozsahu poskytujú poradenstvo verejnosti
mimovládne organizácie (MVO), ktoré organizujú semináre, pomoc pri riešení
konkrétnych problémov, aj právne služby, niekedy za symbolickú odmenu a
prevádzkové náklady. Pokiaľ dochádza ku majetkovým konfliktom, napríklad
vyvlastňovaniu, môže byť výhodné aj zastupovanie komerčným právnikom.
Nestačí,
aby stavebný úrad pri povoľovaní stavby nahliadal len do výkresu priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia. Môže sa stať, že plocha, ktorá je v
tomto výkrese riešená iba tak, že je farbou určená napríklad na občiansku
vybavenosť, je oveľa podrobnejšie riešená vo výkrese dopravy, pretože jej časť
je navrhnutá veľmi detailne, napríklad na verejné parkovisko. To isté platí i
pre verejnosť, keď sa oboznamuje s ÚP. Dôležitý je celý dokument, nielen jeho
záväzné časti, ale aj smerné (ani tie nemožno obchádzať či ignorovať, i keď ich
záväznosť nie je až taká „silná“ ako u záväzných, upravených vo VZN).
Malo by nám začať svitať |
Zaujímavou skúsenosťou je obmedzené využívanie
regulatívov v praxi. Tento významný nástroj slúži najčastejšie na
„urbanistické“ účely. Ich použitie však môže byť podstatne širšie. Dobre zvolené regulatívy môžu poskytnúť
jednoznačnú informáciu, ktoré činnosti sú v území prípustné a ktoré nie. Takýto
stav je výhodný aj pre samosprávu, aj pre verejnosť aj pre investorov. V
praxi sa málo uplatňujú najmä regulatívy ochrany životného prostredia. Regulatívy
sú vhodné najmä na predchádzanie problémov, menej na ich hasenie. Vopred vhodne
zvolené regulatívy vymedzujú jasný priestor pre dobré podnikateľské podmienky, vhodné
bývanie, bezkonfliktné služby, priaznivé ŽP... Horšie sa schvaľujú regulatívy,
ak
problém už vznikol. Každá strana potom lobuje v
zastupiteľstve za riešenie výhodné najmä pre ňu. Investori využívajú komerčné nástroje, verejnosť nátlakové, ale vo
vyhrotenej situácii nemusí byť zastupiteľstvo pripravené prevziať úlohu
rozhodcu. Verejný konflikt nie je prínosom ani pre samosprávu, ani pre
investora ani pre verejnosť.
Progresívne samosprávy pri príprave územného plánu
dobre spolupracujú s verejnosťou, podrobne informujú občanov (aj z dotknutých
obcí) o každom významnom kroku. Samospráva, ktorá sa pokúša využiť ÚP na úzke
skupinové záujmy a s verejnosťou komunikuje iba v minimálnom rozsahu,
odďaľuje možné konflikty, ku ktorým napokon zvyčajne dôjde pri realizácii
navrhnutých rozvojových programov. A konflikty vo fáze výstavby sú zbytočne
nákladné, nevyhovujú v konečnom dôsledku nikomu.
Ak sa verejnosť stretne v praxi s problémom, ktorý sa
týka jestvujúceho ÚP obce – najprv sa treba dôkladne oboznámiť s obsahom ÚP –
najlepšie s pomocou odborníka. Vhodné je porovnať, či je obsah v súlade so
zákonom aj vyhláškou, či je ÚP v súlade so záväznými časťami ÚP regiónu (resp.
veľkého územného celku), či sú záväzné časti ÚP obce vyhlásené vo VZN, či ÚPD
zabezpečovala a projektovala oprávnená osoba, či bol dodržaný postup obstarávania. Ak sa preukáže rozpor s ÚP vyššieho
stupňa, alebo rozpor so zákonmi či porušenie procesu obstarávania, je to dôvod
na neplatnosť ÚP obce. Verejnosť môže dať podnet starostovi, zastupiteľstvu,
prokurátorovi.
Verejnosť
pri presadzovaní verejného záujmu v aktivitách proti porušovaniu územného plánu
a zákonom je úspešná ak:
- je aktívna, sleduje dianie v obci, optimálne je, ak
rozumie samospráve, pozná jej kompetencie a aspoň sa orientuje v niektorých
základných predpisoch,
- je zorganizovaná, vie, na koho sa v prípade
problémov obrátiť,
- dokáže zmedializovať porušovanie predpisov, vyvolať
verejnú diskusiu a tým aj
aktívny verejný tlak najmä na komunálnych politikov
- vie verejne vyžadovať politickú zodpovednosť za
porušovanie územného plánu.
Takáto aktivita môže byť veľmi účinná, lebo stavebné
úrady už patria od 1.1.2003 pod samosprávu. Ak sa verejnosť stretne s problémom platného územného rozhodnutia či stavebného
povolenia, ktoré sú však v rozpore s ÚP, do troch rokov od ich vydania je možné
napraviť takéto rozhodnutie aj v tzv. mimoodvolacom konaní (verejnosť môže dať
podnet podľa §64 zákona o správnom konaní).
0 komentárov:
Zverejnenie komentára