Toto zamyslenie som napísal asi pred desiatimi rokmi. Ale stále platí, že niektoré knižky mám jednoducho radšej ako iné, ktoré mám tiež rád. Niektoré knižky sa dajú čítať kedykoľvek. Iné len počas "iných" chvíľ. Iný pre "iné" príležitosti je Fulghum. Robert.
Nielen tým, že "za všetko čo vie, vďačí materskej škôlke". Fulghum zmenil dátum Vianoc. A poradil mi, ako vrátiť leto v decembri.
Svojho času bol Fulghum v Bratislave. Len tak. Čo-to popodpisovať, čo-to povedať.
Našťastie, nedovolil sa len tak ukazovať. S kýmkoľvek. Bulvár sklamal. Nebolo o čom.
Ale bol aspoň čas na otázku:
"Čo je to absurdita?"
"Absurdita sú Vianoce v lete. V auguste. Na pláži. Kde hrá Tichá noc a kde si ju spievajú viacerí naháči."
Napokon, mal som vedieť, že je o tom aj jedna z jeho poviedok. Trvá tri minúty a šestnásť sekúnd. Keď ju čítate tempom 15 riadkov za minútu. A ak sa vychutnávate jej slová. Slovné zvraty.
Na Vianoce nie je čas poriadne si prečítať pozdravy. A tak si pán Fulghum raz v lete vzal na pláž magneťák, zasunul kazetu s Tichou nocou, pustil ho naplno a začal si čítať vianočné pozdravy. O chvíľu už spievali aj okololežiaci. Dokonalé vianoce. Absurdita. V auguste.
Robím pokus. Termostat nastavujem na 32. Do mrazničky dávam stuhnúť minerálku.
A vyťahujem fotky z jedného leta. Fotky z pastvy koní pod Havraňou skalou.
Pozerám sa na rozšanteného Miša, Bubu, Jukinu a Elzu. To sú psy. Dnes žije už len Bubu.
Pozerám sa na pokojne sa pasúce kone a cítim dym ohňa. Dýkou odkrajujem slaninku.Na pastve je najkrajšie v decembri. A to je už nielen Fulghumova absurdita.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára