Parkovanie je problém, s ktorým sa dá aj v Rači účinne bojovať

Čakanie Rače na jednotnú mestskú parkovaciu politiku sa mi zdá byť čakaním na nekonečno. Napokon, toto tvrdenie má aj svoju logiku. Neviem si predstaviť, ako by sa dali zladiť parkovacie potreby a perspektívy napríklad Starého mesta, Petržalky, Rače či Devína, keď každá mestská časť má iné špecifiká. Okrem domácich obyvateľov sú nimi návštevnosť, obslužnosť, dopravné zaťaženie autobusmi s turistami a pod.

Treba však pripomenúť, že riešenie problému parkovania sa už dávno napríklad vo Švédsku nezabezpečuje zriaďovaním nových parkovacích plôch či parkovacích domov. V civilizovanejších krajinách Európy sa potreba parkovania znižuje zvyšovaním efektivity verejnej hromadnej dopravy, obmedzovaním vjazdu automobilov do vyhradených mestských či obecných zón, podporovaním výstavby cyklotrás a zriaďovaním požičovní bicyklov a podobne.

Čo by sa však z toho všetkého dalo urobiť v Rači? Niečo určite – aj bez toho čakania na čosi, čo aj tak nikdy nebude. Stačí sa pozrieť na viaceré príklady, hoci aj z neďalekej Českej republiky. Iba dvadsať sekúnd mi trvalo, kým som na internete našiel nižšie publikovaný obrázok. Ide o štúdiu, ktorú si miestne zastupiteľstvo v Sychrove vypracovalo vlastnými silami, teda v kapacite zamestnancov úradu. Ukazuje na existujúce parkovacie státia, na ich možné zefektívnenie, teda, lepšie využitie už existujúcich parkovacích plôch a taktiež je na nej aj zámer na výstavbu viackapacitných parkovísk na okrajoch aglomerácie. Čo tak urobiť si takúto inventúru aj v našej MČ?

Sychrovská štúdia

Mimochodom, už len úpravou pozdĺžneho státia na šikmé sa kapacitne zvýši existujúci priestor takmer o dvesto percent. Už len vymaľovaním parkovacích boxov sa tento zvýši až o sto percent. (Áno, narazíme na zdanlivo alebo alibisticky „neriešiteľný“ problém – nie všetky komunikácie sú obecné.) Som presvedčený, že mestu by vôbec neprekážala iniciatíva Rače na jeho komunikáciách zriadiť vymaľovaním boxov systém v parkovaní. A tak isto som presvedčený, že keby túto možnosť obyvatelia činžiakov dostali úradne, tak by aj náklady na farby a čatu maliarov uhradili z rozpočtov bytových spoločenstiev a to veľmi radi.

A už len tak, naozaj, okrajovo – zriadením strážených záchytných parkovísk a stanovením naozaj rozumnej ceny (možno do dvoch eur na deň) za celodenné státie na nich by mohla Rača získať určitý nemalý zdroj finančných prostriedkov do obecnej kasy a možno aj niekoľko pracovných miest. Pozemkov, ktoré v Rači možno zastavať, je, zdá sa, viditeľný nadbytok. Tak prečo niektoré z nich nepoužiť na parkovacie plochy? Vo Francúzsku sú to plochy so stromovou zeleňou parkového charakteru a so zatrávňovacími dlaždicami, čiže žiadne betónové či asfaltové monštrá.

Rača je vstupná brána do hlavného mesta, v prvom rade pre podkarpatský pás, ale v nemalej miere aj pre trnavskú rovinu. Má železničné spojenie s centrom mesta, má integrovaný dopravný systém, má spoje MHD. Tak čo teda nemá?

P.S. Berte, prosím, túto úvahu, ako úvahu laika – obyvateľa Rače a motoristu.