Vietor vo vlasoch sa predsa len zodvihne

Keď som na svojej fb stránke zazrel upozornenie na výzvu mne neznámeho mladého muža, nepriraďoval som jej vysokú prioritu. To však bolo ešte začiatkom jesene.

Dnes som si poprezeral dostupné údaje o mladíkovi, ktorí o sebe tvrdí, že ho prezývajú Netro. Nie, že by som trpel pocitom nejakej nevyhnutnosti – prepáčte mi za výraz – „šmírovať“, bol som iba jednoducho zvedavý, kto to je a kto sú tí okolo neho.

Vietor vo vlasoch – niečo, čo znelo takmer neuveriteľne, dostal vďaka iniciatíve mladých z Rače šancu. Vyhral v hlasovaní o príslušný grant. Teda, vyhral nápad, vyhralo zanietenie a vyhralo aj čosi viac. Vyhrala fantastická myšlienka, ktorá sa zrodila vo vekom mladších hlavách a za cieľ si dala urobiť radosť tým, ktorých hlavy v lepšom prípade pokrývajú šediny.

Veľmi túžim byť pri tom, keď sa prvý raz rozbehne zaujímavé dopravné zariadenie, poháňané energiou a silou mladého človeka a vpredu na ňom bude spokojne usadený a rozosmiaty dôchodca, ktorý naozaj už ani len v predstavách roky nemohol mať to, že sa ešte niekedy prevezie po cykloceste a že vo vlasoch bude mať vietor a v hlave neskutočne krásne pocity.

Ale potrebujem sa aj poďakovať takým „chalanom“ ako je Peťo Netri – manažér, na ktorých zvykneme poukazovať v rámci spoločenského stereotypu akosi s dešpektom. Jemu i všetkým, ktorí projekt predstavili, presadzovali a podporili svojimi hlasmi na sociálnych médiách.

Presvedčili ma, že generačné rozdiely možno zotrieť, že sny treba plniť v každom veku a že aj tí skôr narodení majú nárok na viac ako „iba“ dožiť v nejakom opatrovateľskom ústave. Majú právo byť aj vo vysokom veku šťastní.

Netro ukázal, ako na to u nás v Rači a nielen u nás. Vďaka za všetkých, ktorým urobil radosť.