„Nebojte sa!“

Povedal pápež Ján Pavol II. v homílii 22. apríla 1990 na Vajnorskom letisku prítomným. Zďaleka však nebol prvým, kto toto občanom v našich končinách odkázal. V každom prípade – nikdy by sme na jeho výzvu nemali zabudnúť.

Čítam pomerne poctivo vyjadrenia poslancov nášho zastupiteľstva v Rači na sociálnych sieťach. Teda tých, ktorí majú „odvahu“ postaviť sa aj takto a aj napriek tomu, že už je po voľbách, zoči-voči obyvateľom našej mestskej časti. Nejde mi o tých, ktorí zabudli, ako často chodili do 15. novembra na Facebook, koľko tam mali priateľov a zrazu kamsi zmizli. Lebo zas budú mať štyri roky strach sa aspoň sprostredkovane občanom pozrieť „do očí“. Zrazu zas budú mať obavy, že by od nich niekto chcel niečo nepríjemné. Alebo – vôbec niečo chcel.

Príjemne ma prekvapila pani Dagmar Vaňková Gelingerová. Verejne vyslovila presvedčenie, že sa nebude báť plniť si svoje poslanecké záväzky, aj keby to znamenalo, že si znepríjemní množstvo ľudí. „K čomu slúžia inštitúcie, ak nie pre občana“? – Pýta sa. A teda, báť sa nechce, lebo cíti dôveru a zodpovednosť za voličov, ktorí ju volili. Tak sa správa naozajstný politik, hoci „aj len“ komunálneho formátu. Nepoznám túto pani poslankyňu, nevolil som ju, ale asi už budem. Viem prečo. Práve tak, ako už neuverím tým, ktorí o mne vedia že žijem iba do momentu uzavretia volebných miestností.

Šesťdesiattri ročný profesor Masaryk, ktorý v tom čase ani len zďaleka netušil, že raz bude prezidentom krajiny mojich predkov, povedal 11. apríla 1913 na schôdzi politického klubu Strany pokrokovej čosi, čo sa dá považovať za prejav štátnika. Vyzval členov strany, aby sa nebáli a aby svoje názory vždy vyslovovali. A spomenul ešte „asi desať zlodejov“, ktorých je potrebné z politiky odstrániť. Vtedy vzniklo heslo – „Nebáť sa a nekradnúť!“

Pražská radnica podala na autora výrokov trestné oznámenie. Aké podobné, aké nadčasové! To je totiž obvyklá reakcia u nás zvolených politikov po voľbách na prípadnú oponentúru.

Ak sa však poslankyňa MZ nebude báť, ja sa zas nebudem báť o to, že Rača nastúpila v týchto dňoch správny občiansky kurz. Nebojte sa, naozaj, možno sa obávate, že ste „v tom“ sami. Ale nie ste. To je hlboký omyl a možno jediná nádej tých, ktorí nechcú pochopiť, že politika je spoločná správa vecí verejných. Je to krátkozraké.

Aj „náš“ pápež, aj „náš“ prezident – obaja vyzývali – „NEBOJTE SA!“ Je čas si to zopakovať.