Cesta ku krížu nie je jednoduchá, nenašiel som ho hľadaním, on našiel mňa. Ak chcete, poďte teraz pár kilometrov so mnou tam, kde stojí nekonečné objatie. Ale naozaj, iba - ak chcete. Krížom treba dovoliť, aby nás hľadali.
 |
| Foto: Ján Hricko |
Strom chráni jeho hrubá kôra, do ktorej milenci vyrezávajú srdiečka, hlupáci svoje iniciálky a surovci len tak - nič - ale najmä, veľa toho nič.
Človeka chráni.... Všimli ste si už niekedy koľko jaziev je na ľuďoch? Naozaj sú takí bezbranní? A ohmatali ste jazvy v nich? Zatvrdnuté zhluky duše, skrútenej do klbka ako unavený psík?
A surovci...len tak, nič.
Pozdĺž ostnatého drôtu sa išlo z Lukova do Čížova. Vari aj Bohom zabudnutých obcí. Človek chcel, aby sa zabudlo. Boh asi naozaj nie. Posledné jazvy na rukách od strihania toho drôtu už zarástli.
Signálka - bývalá asfaltka pre pohraničiarske UAZy dnes ustupuje Levitanovským brezám. Postupne ju berú do svojho objatia, aby ju s pomocou času zhltli. Iba cyklisti, smerujúci do krčmičky "U švestky" v Čížove budú hromžiť.
Labrador Džejko naháňa jaštericu v tráve vedľa cesty a nevšíma si srnu neďaleko na okraji lesa. Ona jeho áno. Pamätajúca sa hora ju vezme do svojho objatia. Je to našťastie už tak dávno, čo sa aj lesná zver bála.
Iná zver je dnes bez strachu, ale to až niekedy inokedy a inde. Som rád, že som sa vymanil z jej objatia a zmenil svet. Svoj, malý, intímny, neukradnuteľný a nevymazateľný.
Objatie peňazí, moci, funkcií, vplyvu, intríg, zloby, nenávisti, závisti...
Posaďte sa na tú lavičku. Ak ste nezbadali, strom vás práve objal. Nežne, láskavo, navždy.
Nejak prilis vela negativizmu v tych srdcervucich vylevoch duse:
OdpovedaťOdstrániť"hlupáci svoje iniciálky a surovci len tak - nič - ale najmä, veľa toho nič." alebo
"Iná zver je dnes bez strachu, ale to až niekedy inokedy a inde."
Priroda ano, zvierata - pes, srna ano, stromy ano, ale ludia ("ina zver") nie. Na zamyslenie.
Myslienky su castokrat pekne, len velmi podfarbene negativizmom. Hnevom, zlostou, zlobou, nenavistou, o ktorych autor paradoxne sam pise ako o akychsi neprijatelnych neduhoch ludi. Odporucala by som autorovi dobre sa na seba zahladiet do zrkadla, ci tam nahodou nenajde vela z toho, o com tak rad a precitene pise. "Prečo vidíš smietku v oku svojho brata a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?"
Anonymná, podpis pod tvojím príspevkom mohol spustiť podnetnú polemiku s autorom. škoda, že si naň (zase) nenašla odvahu.
OdstrániťV polemiku som ani nedufala. S podpisom alebo bez podpisu. Ale ked o to tak velmi stojite, nabuduce si nejake meno mozem vymysliet, aby ste mali dusu na mieste, aby sa mohla spustit podnetna polemika. I ked osobne si myslim, ze autor nie schopny polemiky. A ani o nu nestoji. Navyse vobec nevie rozumne argumentovat. Je schopny len narekov, moralizovania a akehosi vlastneho boja so "zverou". "Ale to az niekedy inokedy a inde." Takze sme sa dozvedeli, ze boj este neskoncil, stale trva. Pod tieto vylevy sa jednoducho diskusia nehodi a ani nikdy hodit nebude, pretoze pravda je len jedna a tu pozna len samotny autor a vsetci citatelia ju musia respektovat, nanajvys je pripustne ho za nu velebit, zasnut, pripadne slzit od dojatia. To je cela pointa tychto zamysleni s negativistickym podtextom, ktore chcu ale naoko posobit neuveritelne ludsky, precitene, dojemne. Je to take klamanie telom. Zlost, hnev a nenavist zaobalit do pozlatka a cakat ovacie. Mne na autorovi velmi vadi jeho nadradenost a skryty negativizmus, ktory je pritomny v kazdom jednom jeho clanku. Akasi obzaloba spolocnosti a utiekanie sa k prirode, k zvieratkam, stromom. Asi si len potrebuje riesit nejaku vlastnu zivotnu traumu, svoju nelahku zivotnu situaciu a potrebuje sa z nej vykricat a tym sa s nou vyrovnat. Nejaky anonym mu predsa nebude vstupovat do svedomia, nastavovat zrkadlo, spochybnovat jeho nespochybnitelne pravdy. A preco nie? Lebo sa neidentifikoval menom? A o com meno vypoveda? Aku doveryhodnost dava nazorom? To nie je o odvahe. A nevsimla som si, ze v pravidlach tohto portalu je napisane, ze diskutovat smu len neanonymovia, ze anonym nemoze spustat podnetne polemiky. Autor by sa mal zocelit a naucit sa prijimat aj opacny nazor. Mal by byt schopny aj akehosi nadhladu. S urazanim sa a utokmi daleko vo svojom boji s veternymi mlynmi nezajde. Chce to rozhodny postoj muza, ktory si stoji za svojimi nazormi a skutkami a vie si ich aj rozumne obhajit. Asi toho nie je schopny, takze vyhovorka, ze s anonymom nediskutuje je pre tento typ muzov priznacna.
OdstrániťJena, je mi ľúto, že tvoja osobná odvaha a predstava férovej diskusie siaha len po vymyslené meno. aj keď tento portál pripúšťa anonymné diskusné príspevky, aj od anonymných prispievateľov tu neanonymní autori majú právo očakávať aspoň akú-takú mieru korektnosti. aj keď Tvoje príspevky obsahujú aj podnetné postrehy, v hodnoteniach bohužiaľ často prekračujú hranice tolerancie aj odolných diskutérov, o tých citlivejších ani nehovoriac.
Odstrániťfakt sa ti nezdá zbabelé s maskou anonymity na tvári vynášať nad autorom znevažujúce úsudky? fakt ti takáto neférová asymetria uniká a nezdá sa ti neprístojná? fakt nevidíš, že anonymná útočnosť tvoje príspevky znehodnocuje a autorovi neponecháva veľa dôvodov na debatu s človekom, ktorý si anonymitou chráni vlastnú kožu, no do cudzej (zlovoľne) mláti čo mu sily stačia?
žiadny autor, vystupujúci pod plnou občianskou identitou, nie je povinný reagovať na znevažujúce útoky a urážky zbabelých anonymov. ako admin portálu odporúčam autorom nakladať s takýmito príspevkami tak, ako si zaslúžia - ignorovať ich.
Miro, mne je luto aj za Teba, co si tu popisal... Mam Ta v ucte, takze to je k tomu asi vsetko.
OdstrániťAnonym ako anonym. Skvelý spisovateľ a novinár Karel Čapek v knižke Bajky a podpovídky prisúdil jednu ľudskú vlastnosť ľudskému exkrementu. Citujem:
OdpovedaťOdstrániť"Že odporně smrdím? No a co? Jen ať mně je cítit!"
Želám tomuto chronickému rozbíjačovi diskusií pokojný život v duchu karla Čapka.
Inak, aj elektronické obťažovanie je trestný čin a že anonym obťažuje, mu bolo povedané už mnohokrát. Takže budeme konať v zmysle zákona.
Presne toto je vnutro autora, presne toto je jeho prava povaha. Spozorovala som to uz davnejsie. Som rada, ze sa takto sam verejne predstavil v plnej "krase". Vela k tomu ani nebolo treba. Stacil len letmy dotyk motylich kridel...
OdstrániťBez ma udat za trestny cin prispievania do verejnych diskusii slobodnymi nazormi. A nezabudni poznamenat, ze si tam preto, lebo sa Ti moje nazory nepacia... Pobavis ich.
Btw, si mi volny. Len som Ti chcela dat na vedomie, co si o Tebe skutocne myslim. Nedal si mi tu moznost. Zjavne to bol zasah do cierneho. To ja vzdy... Nie si hoden rozumnej polemiky. Nemas na to. Riadim sa heslom: Rikejme lidem pravdu. Ani pri Tebe som si ju nechcela odpustit. Nech Ti padne na uzitok.
PS: Nikdy by som si o Tebe nedovolila napisat, ze si ludsky exkrement... Skor: Kam vietor, tam plast... Ale ja som ja a Ty si Ty.
S tou diskusiou je to zložité. Aj preto sa nejako nehrniem do nejakej tvorby. Nie preto, že sa obávam diskusie, ale skrátka nie vždy a pod každý článok je vhodná. Diskutovať sa dá, ak sa položia nejaké otázky, názory, ak sa priamo opýtam k niečomu na názor čitateľa. Ale asi väčšina takejto "blogovej" tvorby je skôr vyjadrením subjektívneho pocitu autora. S ktorým pravdaže nemusíme súhlasiť. Ako alternatíva k diskusii by viac sedela vlastná tvorba, vlastné subjektívne opísanie nejakej problematiky. Alebo len tak, pocitov...
OdpovedaťOdstrániťMne osobne sa ľahšie reaguje a komentuje niečo napísané, ako by som mal sám čosi napísať, nemám inšpiráciu, neviem o čom, ale možno sa nakoniec na to dám. ;-)
Teraz nám technológie umožňujú prakticky hneď reagovať na niečo, čo sa uverejní. Kto by voľakedy reagoval takto na nejakú knihu, alebo na tlačené noviny...
Ján, autor môže pre každý článok komentáre ne/povoliť. osobne som zástancom povoľovania komentárov vychádzajúc z úvahy, že ak autor vložil do verejného priestoru svoje postoje / pocity, je férové dať rovnakú možnosť čitateľom. viem si ale predstaviť aj situácie, kedy je „zakázanie“ komentárov - podobne ako v reálnom živote - rozumné a prijateľné riešenie.
Odstrániťnapríklad spoločenské akty ako sobáš, krst, pohreb sú síce verejnosti prístupné, no povolenie ich (okamžitého) verejného hodnotenia by ich mohlo zmeniť na frašku.
Janko, opat si nesklamal. :-) Rozvazny muz s nadhladom, ktory sa nikdy na nic nehra...
OdstrániťMiro, aj za tú krátku dobu čo Ťa sledujem, skrátka Ty asi diskusiu máš rád. Možno aj radšej ako samotné články. :-)
OdstrániťTá férovosť je daná už tým, že každému je umožnené prezentovať sa vo verejnom priestore. Je veľa blogov, kde autor diskusiu nepovolí, alebo ak áno, tak sa tam nevyjadruje. Jednak je to aj časovo nemožné, ak chce stíhať aj iné veci, a často ide o naozaj tak subjektívne veci, že nejaká zhoda, alebo čo by malo z tej diskusie vzísť, je aj tak nemožná. Teda bude z toho len nekonečný ping-pong viet.
Ja by som bol zlý kritik, nemyslím to len v negatívnom zmysle. Napríklad pozerám nejaký film, a niekto začne hneď hodnotiť:"Je to tmavé, a prečo tam obsadil toho herca, a čojaviemčoešte." No hej, je to pravda, ale veď ten autor to možno všetko práve takto zamýšľal a je to jeho dielo.
Alebo. Napíšem článok o tom, že v zime je najlepšia dovolenka na horách v malej chatke s kozubom.
Ty napíšeš článok o tom, že v zime je najlepšia dovolenka pri mori, v luxusnom hoteli s telkou.
Sú to naše názory, rovnocenné články, vnímal by som ich ako pocit daného autora, jeho voľbu. Problém môže nastať v prípade, ak ho sformulujeme tak, že je to jediné správne trávenie dovolenky, alebo tak bude vnímané čitateľom.
Nefér by mi prišlo, keby som prišiel diskutovať pod Tvoj článok, že čo to píšeš, dovolenka má byť na horách atď...
Fakt chce odvahu ísť s kožou na verejnosť, tobôž potom ešte čeliť kritike, nezriedka negatívnej.
Jena, dokedy Ťa ešte budem nabádať aby si aj Ty konečne začala písať, blogovať, alebo čosi také? A nechcem to preto, aby som Ťa išiel hodnotiť. ;-) Začnem aj ja, uvidíme aké je to z druhej strany a koľko hodnotenia budeme schopní uniesť od "nezaujatých" čitateľov. :-)
OdstrániťJena, neviem, čo sebe / iným chceš dokázať svojimi príspevkami, no jedna vec sa zdá byť istá: tvoju „odvahu“ anonymne hovoriť ľuďom „pravdu“ prevyšuje len tvoja zbabelosť činiť tak pod vlastným menom.
OdstrániťJán, nemýliš sa, diskusiu a polemiku mám rád, lebo ich považujem za dobrú cestu k hlbšiemu seba/poznaniu alebo ak chceš, k pravde. ich zmyslom a cieľom (pre mňa) nie je dosiahnutie zhody, ale vzájomné obohatenie sa o nové poznatky a iné možné pohľady na osobu/vec/jav. v takto chápanej polemike nehrozí nekonečný ping-pong, lebo ukončiť ju možno bez vyhlasovania víťaza, keďže víťazom je už vopred každý jej účastník.
OdstrániťJanko, urcite zacnem. :-) A velmi sa na to tesim. Tesim sa na vsetky odozvy ludi, na ich reakcie. Budem si vazit kazdu jednu z nich. Nech budu akekolvek, priaznive ci kriticke. Za vsetky budem vdacna. Snad ma spoznate. :-) Ludia s podobnou vlnovou dlzkou sa vzdy najdu, tiahne ich to k sebe, pritom si to casto ani neuvedomuju. Cim sirsie publikum, tym lepsie. Vzdy ma budu zaujimat nazory druhych ludi. Mam vypestovanu aj schopnost ucit sa od druhych, vela mi davaju, aj oni ma svojim sposobom formuju, kresu ma, otvaraju mi nove obzory a ja im za to dakujem. Spoznavam nielen ich, ale cez nich aj samu seba. Ludia su pre mna luka plna pestrofarebnych kvietkov, ktore sa knisu vo vetre, obracaju sa za slnkom a rozvoniavaju do daleka. Lakaju ma svojou farebnostou, rozmanitostou, krasou, omamnou vonou. Som ako vcela, ktora sa rada opaja nektarom z kvietkov. Kazdy chuti inak. Niektore su sladke, niektore trpkejsej prichute, niektore po case na jazyku zhorknu. No vsetok ten pel a nektar, co z nich pozbieram sa budem snazit pretavit do sladkeho medu a ten by snad mohol chutit vacsine. Bude zmesou vsehochuti. Kazdy v nej najde kusok zo seba, kusok vlastnej nezamenitelnej prichute, ktorou ju obohatil...
OdstrániťMiro, nepaci sa mi Tvoj "ton". Toto sme uz predsa preberali mnohokrat. To nie je ani o odvahe, ani o zbabelosti. Prejavila som dokonca zaujem byt blogerkou aj u Teba, ale Ty si to odmietol, kvoli nepravej identite. Dnes je prekvapivo moja neprava identita problemom uz aj v pozicii diskuterky, pricom ako pozeram, anonymov je tu v diskusiach pod clankami hojne a nikomu nijak zvlast nevadia. Takze to asi nebude o skrytej identite, ale o mne ako osobe... Vsetci ste boli moji dobri priatelia a je mi luto, ze sa nase cesty rozisli. Tak to uz v zivote chodi. Tazke povahy, mnozstvo nepochopenie, hrdost, urazenost. Tak pardon, ze som sem vobec zabludila...
OdstrániťJena, a o čom, ak nie o zbabelosti je, že svoje „pravdy“ hovoríš zásadne anonymne? anonymitu v diskusii na portáli pripúšťam a rešpektujem, vážny problém mám len s jej zneužívaním na znevažovanie iných prispievateľov. v tejto „disciplíne“ na škodu vlastnú aj iných vynikáš a nechceš/nevieš pochopiť, že mnohým tvoje anonymné „pravdy“ (o nich) vadia a urážajú ich, alebo o že ne jednoducho nestoja.
OdstrániťMyslim si, ze dnes je to tu nielen o "nezaujatej" anonymnej diskuterke, ale najma o "nezaujatom" autorovi a "nezaujatom" adminovi. Za vsetkym, co som napisala si stojim. A je mi uplne jedno, ci sa to niekoho dotklo alebo nie. Mna sa tiez vselico dotklo... Bol to rest, dlh, ktory som este bola minulemu roku dlzna. Autor nezvladol napor emocii a prejavil sa. A presne o to mi islo. Clovek, ktory pise precitene, emotivne clanky plne krasnych myslienok zaroven nazyva ludi "zverou", "hlupakmi", "surovcami" a opovazliveho diskutera "ludskym exkrementom". BINGO! A popritom sam seba velmi rad pasuje do role rozumnejsieho a skusenejsieho. Naozaj je to tak? Vobec nechapem, z coho prameni ten pocit nadradenosti a vyvysovania sa nad druhych. Jedna vec je autor diela a druha vec skutocny clovek v nom. Ti dvaja ludia vobec nemusia byt v zhode, v harmonii, v suzneni. A ked chyba autentickost vypovede, cosi tam zacina neprijemne skripat... Len to som este chcela podotknut...
OdpovedaťOdstrániť